Prečo som nikdy nechcela byť ako moja mama alebo "Poradil si mi zle, je to tvoja chyba!"

Ako dlho čakáš, kým niečo urobíš? Čo ovplyvňuje tvoje rozhodnutia? Koľkokrát sa opýtaš sám seba čo na to ostatní, kým to skutočne urobíš? Ako veľmi ti záleží na ich názore? A kto sú v skutočnosti , tí ľuďia?



To, čo robíme, čo hovoríme a čo si myslíme je vždy z niekoľkých percent dielom ľudí, ktorí nás obklopujú, ktorích vnímame ako naše vzory alebo k nim chováme rešpekt či lásku. Ako keď ideme nakupovať a berieme so sebou kamarátku, či priateľa. Alebo keď máme problém vo vzťahu a zavoláme mamke, či sestre s prosbou o radu. Lebo nám záleží na ich názore a chceme to vidieť aj z iného uhla pohľadu. A tu sa zastavím..Čo tak si pri každej otázke, dileme, pri probléme, či len pri obyčajnom výbere šiat položiť otázku A páči sa to mne? Chcem to ja? Túžim spraviť všetko pre to, aby som to dokázala? Chcem ten vztah ešte zachrániť? Pokúsim sa ten ročník úspešne? Som odhodlaná cestovať?

Samozrejme, je krásne mať niekoho na blízku, kto ti poradí a pomôže. A vieš, že ti neklame, že ťa má rád a chce pre teba to najlepšie a tak ti poradí najlepšie, ako len vie. Takýchto ľudí mám vo svojom živote aj ja. Rodinu, priateľov, kolegov. Zaujíma ma, čo si myslia, preto sa pýtam na ich názor, ale nechcem, aby to ovplyvnilo mňa pri rozhodovaní. Chcem, aby ľuďia, ktorí mi radia, boli len poradcovia a nie diktátori mojej mysle. Zvlášť pri veľlkých rozhodnutiach, ako je výber školy, zamestnania, partnera a podobne.

-Láska je základ všetkého-



V tomto, by som chcela byť ako moja mamka. /áno, už mi skončilo obdobie -NIKDY NEBUDEM AKO MOJA MAMA- :D/
Nepamatám si, že by mi v živote niečo prikazovala, zakazovala alebo nútila. Aj keď som vždy mala, mám a budem mať voči nej rešpekt a úctu, je celý život mojou kamoškou. Nie tou, s ktorou sa budem o piatej ráno vraciať z párty, ale takou, ktorá tu je vždy pre mňa, je múdrejšia, skúsenejšia a má odpoveď NA VŠETKO! Pozorovala ma, pozorne počúvala a keď som potrebovala radu, poradila mi a nikdy sa nehnevala, keď som urobila presný opak. Lebo vedela, že je lepšie raz zažiť ako stokrát počuť.

Prečo je jeden negatívny komentár viac ako desať pozitívnych? Prečo nás jedna jediná zlá myšlienka dokáže dostať zase na začiatok našej cesty a prečo nás jedno zlyhanie odvráti od cieľa, keď na tej ceste bolo stokrát viac úspechu? Koľko krát som to zažila... dennodenne. Kúpiš si krásne šaty, cítiš sa v nich ako STAR, doma ti povedia, že vyzeráš dobre, v práci ti povedia, že vyzeráš dobre, stretneš bývalú spolužiačku z gymplu a tá ti vetou "No čo ja viem, žltá ti moc nejde, rozširuje ťa." zabije celý deň. A keby len deň. Často sa stane, že si tie šaty už neoblečieš. Aká sila to na teba posobí, keď ti jeden komentár od, pre teba nepodstatného človeka, dokáže zmeniť tvoj pohľad na pekné šaty? Na tvoj dobrý pocit, keď si v nich kráčala ulicou?



Veta buďme sami sebou, sa používa tak často, až si z nej firmy robia svoje slogany. Preto nám už znie ako klišé. A verte mi, sama viem, že to nie je jednoduché. Začať myslieť konečne sama za seba. Začať sa pýtať a dostávať odpovede z vlastnej hlavy. Ale ide to. Ako všetko aj toto vyžaduje tréning. Ja sa so sebou rozprávam dennodenne. Pýtam sa sama seba, ako sa mám, aký budem mať dnes deň, či sa mi páči ten obraz, či  skutočne potrebujem všetky veci, čo mám v košíku, či som so sebou spokojná, či sa mi chce cvičiť, na čo mám chuť,,,. Určite to robí každý z Vás. Doležité je, sa ale počúvať. Pretože tak ako je doležitá otázka, je doležitá aj odpoveď.




Práve dnes som premyšľala, kde by som bola, keby som počúvla dedkovu radu a šla na vojenskú školu/lebo majú dobré platy a chodia skoro do dôchodku/ alebo keby som ostala na svojej prvej strednej škole a neprestúpila v druhom ročníku na umeleckú. To by som, ale nespoznala ľudí, ktorí majú pre mňa v živote veľký význam, ako svoje najlepšie kamarátky Tinu a Viki. A keby som nespoznala Viki,  nespoznala by som svojho /teraz už bývalého/ partnera, s ktorým som zažila prvé spoločné bývanie. /možno by som doteraz bola u mamky, haha! Keby som bývala stále s mamkou, neprinútilo by ma to začať pracovať a to v gastre. Tak by som neobjavila svoju lásku k vareniu, pečeniu, neskôr k zdravej strave a vegánstvu. A vegánstvo ma kľukatými cestičkami priviedlo k môjmu terajšiemu partnerovi, mojej spriaznenej duši :)

Je to tak, každá akcia vyvoláva reakciu. Preto vždy počúvaj svoje srdce a ver mi, ak sa pýtaš správne otázky, dostaneš správne odpovede!

Ako spieva môj najmilší spevák a pesničkár Jaromír Nohavica v piesni Tešínská:

Vidím to jako dnes šťastného sebe
ženu a děti a těšínské nebe
ještě že člověk nikdy neví
co ho čeká.

Prečo som sa prestala rozmaznávať alebo začiatočníčka v ZERO WASTE

Rozmaznávať sa. Neznamená to chodiť každý týždeň do wellnes, na masáž, kupovať si drahé veci, či chodiť jesť do reštaurácií. Rozmaznávame sa drahou a zbytočnou kozmetikou, pohodlnosťou hľadať ekologickejšie alternatívy, rozmaznávame sa produktmi z reklám, ktoré nám masírujú mozog, rozmaznávame sa vitamínmi z lekárne, ktoré vôbec nepotrebujeme...

 Pred skoro dvoma rokmi som urobila najlepšie rozhodnutie vo svojom živote a stala som sa vegánkou. Životná filozofia, životný štýl, nový pohľad na svet. S touto zmenou stravovania sa začalo meniť viacero vecí. Čím ďalej, tým viac som sa zaujímala o oblečenie, kozmetiku, triedenie odpadu, veľkosť svojej ekologickej stopy. Nebudem to už zdržovať o ďalšie hipisácke reči, takže pridávam pár mnou vyskúšaných a overených rád, ktoré sa týkajú kozmetiky a starostlivosti o telo :) :

VLASY: Nepoužívam žiadne chemické šampóny, kondicionéry, tužidlá, laky na vlasy, gély. Objavila som šampónové mydlá značky NATURINKA. Prírodný ručne vyrobený šampón obsahujúci zmes rastlinných olejov, BIO bambucké maslo a vždy iný esenciálny olej. Šampón si výborne poradí s  lupinami, svrbiacu pokožkou a nadmernú mastivostí vlasov . Vhodný pre všetky typy vlasov.

,,Šampóny Naturinka sú vhodné na každodenné použitie. 
Vyrobené tradičnou metódou za studena. 

OBSAHUJE IBA RASTLINNÉ PRODUKTY. 
NEOBSAHUJE  palmový olej, chemické konzervanty a iné syntetické látky. 
NETESTOVANÉ na zvieratách.

Zloženie: olivový, kokosový a ricínový olej, bambucké maslo, esenciálny olej z Levanduľa lekárskej, extrakt z grepových jadier, voda, hydroxid sodný.“

Po prvom umytí som chcela to mydlo hodiť do koša. Mydlo síce penilo, ale nie tak ako môj starý NORMÁLNY šampón, nevoňalo tak prenikavo ako môj NORMÁLNY šampón a moje vlasy sa mi po dlaniach nekĺzali ale boli suché a tvrdé ako slama. Keďže som doma už nemala žiadny iní šampón, vlasy som si nechala voľne usušiť. Na druhý deň som zistila, že som si mydlo poriadne z vlasov nevymyla, preto som ich mala hneď mastné. Povedala som si, že to predsa len vydržím a dám mydlovému šampónu šancu:

   Vlasy po 2 týždňoch. Bez zásahu, jedine prírodný šampón. Vlasy mám prirodzene kučeravé.

Používam mydlový šampón už viac ako mesiac a vlasy sú už moje! Že ako to myslím? Tým, že si umyješ hlavu šampónom, kondicionérom, si vlas obalíš umelým „filmom“, ktorý ho má chrániť. Tým si zase oslabuješ imunitu. Čím viac dáme telu možnosť aby prejavilo svoju prirodzenú odolnosť, tým bude silnejšie. 

  po 5 týždňoch

FARBA NA VLASY:

Vždy som chcela byť ryšavá. V lete mi slnieCko vlasy vyťahá do blond-medena a na jeseň som skoro ryšavá, ale chcela som byť úplne a celý rok :D 

Asi tak 3x od svojich 18-tich rokov som si vlasy zafarbila klasickou chemickou farbou, hlava štípala, smrdelo mi to, tak som s tým prestala. Potom som objavila hennu. Prvé farbenie bol boj, žltá bola celá kúpelňa, ale boj som nevzdala a na druhý pokus už som to zvládla sama aj bez žltých uší :D.

HREBEŇ NA VLASY:

So zmenou šampónu prišla aj zmena hrebeňa. Na RAW festivale v Bratislave bol malý krásny stánok STROMY A ŽIVOT, kde ma viac ako produkty zaujala pani ktorá to predávala. Také nádherne strieborné dlhé a zdravé vlasy som ešte nevidela!:). Tak som si okrem drevenej príborovej lyžičky kúpila aj drevený hrebeň. Po prvom použití to bola láska. Vlasy sa mi doň nezadrhávajú, je šikovný a ľahký. 

MAKE UP:

Nepoužívam. Prestala som pred nejakým časom. Nepotrebujem to, nemám čo skrývať a príde mi to prirodzené :). Samozrejme, že nejaké tie malovatká mám a keď idem na svadbu, party a podobne, tak sa namaľujem. Je to skôr o tom, že si tie veci už nekupujem, a používam tie, čo mám, alebo si vyberám cruelty free kozmetiku.  Najčastejšie používam riasenku a ceruzku na obočie od ALVERDE.

ODLIČOVANIE/TELOVÝ KRÉM/ZUBNÁ PASTA:

Dve slová - kokosový olej. Na všetko! Je voňavý, jemný, hydratuje, hojí rany, zvlhčuje, nedráždi. Koniec hlásenia! :D

Čo sa ale týka odličovania, dosť som riešila vatové tampóny. Vadilo mi, že sú jednorázové. Hľadala som a našla! Na jednom festivale v Prahe, ktorý bol zameraný na zdravé, eko, bio, vegan a raw veci, som objavila jeden stánok. Slečna tam predvádzala a predávala hubičku na odličovanie, kde nepotrebujete odlićovacie prostriedky a to ani na vodeodolný makeup! 

Čože?! Tak som si ju kúpila a vyskúšala doma a...zázrak! :D

Je to hubička z microfibry, ktorá odstraní make-up, dokonca aj vodeodolný, len použitím vody. Hubićku potom len preperiem v rukách s mydlom a nechám usušiť v kúpelňi. Takto ju používam už viac ako pol roka a vyzerá stále ako nová!

Kto neverí, nech objednáva alebo zájde do predajne v Brne. Ja som ju kúpila všetkým ženám vo svojej rodine a kamarátkam tiež. Každá si ju pochvaľuje!

www.balneotrade.cz/Odlicovaci-houbicka-d14.htm

ZUBY:

S klasickou plastovou CURAPROX kefkou som si čistila zuby veľmi dlho. Najprv som prestala používať zubnú pastu a nahradila ju kokosovým olejom zmiešaným s kurkumou. To som používala asi pol roka. V Brne som objavila “kartáček YONI“ zo Salvadory perskej. Poradili mi ho kamarátky, ktoré ho používali. Páčilo sa mi na ňom, že nie je z plastu, nepotrebujem pastu, môžem si zuby čistiť kdekoľvek. Keď som ho začala používať, pridalo sa k týmto superlatívm ešte to, že je to sranda! :)

Používam ho viac ako pol roka a neplánujem sa ani omylom vrátiť ku kefke a zubnej paste. Mám lepší kontakt so zubami, žiadne kazy, žiaden zápach, žiaden odpad.

Stránky, kde sa dozvieš viac: http://yoni.cz/

Pre lepšiu hygienu používam dve veľkosti medzizubných kefiek od curaprox, zubnú niť a na vypláchnutie Xylitol. 

Xylitol je brezový cukor. Najlepšie je kupovať 100% brezový cukor z Nórska alebo Fínska. Je preukázané, že v severských krajinách, kde sa tento cukor pridáva skoro do všetkých lokálnych polotovarov alebo ako klasické sladidlo, je veľmi nízke percento zubného kazu. 
Stačí si dať malú lyžičku cukru po umývaní zubov do ústnej dutiny a niekoľko minút prevaľovať jazykom po celých ústach a robiť takzvaný plugging.
Skvelé sú aj xylitolové žuvačky alebo bonbóny. Dajte pozor a čítajte zloženie! 

Mne sa osvedčili tieto od značky Hugo:

                                                                              Xylitol od ekoláska.sk ale kúpite ho v zdravej výžve.

DEODORANT:

Som začala nešťastne riešiť v lete, v tých najväčších horúčavách..Dopotrebovala som svoju starú Rexonu a ďalšiu som kupovať nechcela. Takže sprcha a kokosový olej. Kedže som celé leto chodila na bicykli a všeobecne som sa dosť potila, bol kokosák málo. Naklikala som si na webe eko deodorant a o dva dni som mala doma PONIO “pazúch“. Je to tuhý deodorant, chráni, vonia, nefarbí, je eko a je to slovenský výrobok. 

Na výber viacero vôňí. Viac na www.ponio.sk

SPRCHA a PEELING:

Žiaden sprchový gél, telové mlieko do sprchy, peny do kúpeľa...zbytočnosti! Používam mydlo. Tiež od značky NATURINKA. Zložením je čisto prírodné, s veľkým výberom, vôňí. Ak cestujem, mydlo si hodím do malej krabičky na jedlo a cestuje so mnou. Tak isto ako šampón.

 

Pelling-si robím cca raz za mesiac. Naučila som sa to, keď som pracovala v kaviarni, kde sme usadeninu z kávy vyhadzovali.

Ja som si ju brala do krabičky a domov. 

Zmiešala som ju s olejom, pridla pár kvapiek citrónovej šťavy a v sprche som si touto zmesou vydrhla pokožku. 

Ide to jednoducho opláchnuť. 

Telo, aj sprcha, neboj! 

Pokožka jemná, krásne vonia kávou a je hebká.

MENŠTRUÁCIA:

Menštruačný kalíšok! Najväčší objav! Najviac ľutujem to, že som ho neobjavila skôr. Menštruačný kalíšok je umelá nádoba, ktorú ľahko ohneš, vložíš si do vagíny a tým sa do nej zbiera krv. Po cca 2-4-6 hodinách (podľa toho, aké silné to mávaš), kalíšok vyberieš, krv vyleješ, kalíšok opláchneš, znova jednoducho ohneš a opäť vložíš dnu. Po skončení menštruácie kalíšok vyvaríš vo vode a tým ho dezinfikuješ. Mne sa to podarilo na prvý krát, vôbec som to v sebe necítila, nič mi nepretieklo, bola som s tým v lese na túre, v bazéne, v práci, v noci. Nikdy žiaden problém. Mnoho žien má odpor voči krvi ktorú vidí, ale pre mňa je to prirodzené. Veď to vychádza zo mňa, tak čo na tom má byť odporné? Pre mňa sú odpornejšie vložky a tampóny plné chémie, ktoré som roky používala. Je to výhodné aj finančne. Kalíšok kúpiš od 350Kč/12eur a vyššie a ženám vydrží viac ako 10 rokov!!! Keď si vezmeme, že menštruácia trvá 5 dní, každý deň cca 7-9 tampónov, to je 45 tampónov za jeden cyklus! Cyklus máme každý mesiac, to je 540 tampónov za rok!!!

Nebolo by úžasné nepoužiť už NIKDY ŽIADEN? Kúpiš v zdravých výživách, v lekárňach, cez internet. Na výber sú veľkosti S/M/L podľa toho, či už žena rodila alebo nie. Na výber je už viacero značiek. Ja som si vybrala podľa farby, kedže všetky sú cca rovnaké.

Ďakujem, že ste to vydržali až sem, rada som sa podelila o svoje skúsenosti! Nepoľavujem, hľadám ďalšie alternatívy a nabudúce článoček o ZERO WASTE v bežnom živote, domácnosť, nakupovanie!

Prečo som odpustila sama sebe alebo meditácia na pyramíde Slnka v Bosne

O odpustení počúvame za život niekoľkokrát. Odpusť blížnemu svojmu, odpúšťaj hriechy, odpusti si teplú vodu do vane..dobre dobre, pardon.. :D

Neviem, či ste už zažili ten pocit, keď niekomu skutočne odpustíte. Ja áno. Sedela som v noci sama v izbe a plakala, ako už mnoho nocí predtým. Plakala som, lebo ten človek mi veľmi ublížil. Verila som mu a on ma veľmi sklamal. Snažila som sa ukľudniť a myslieť na niečo iné. Tak som si prechádzala internet, až som “náhodou“ natrafila na článok: http://www.michalshark.cz/2015/09/lek-vsech-leku-odpusteni.html

Celý článok som doslova zhltla. A presne v ten moment som sa rozhodla: O D P U S T Í M   M U ! Nie je na čo čakať, urobím to hneď. Sadla som si, pozerala sa do tmy ešte vždy vlhkými očami a začala som hovoriť : „Odpúšťam ti! Z celého srdca ti odpúšťam. Ďakujem za všetky krásne spoločné chvíle, za všetko, čo som sa vďaka nim naučila, za skúsenosť. Odpúšťam ti, lebo viem, že ani ty si to takto nechcel. Odpúšťam ti, že si mi ublížil. Vďaka tomu som silnejšia než kedykoľvek predtým. Odpúšťam ti, aby si mohol žiť šťastný a naplnený život a odpúšťam ti, aby sme každý šli svojou cestou stále vpred!“

Neviem, či dokážem opísať ten pocit, ktorý som mala bezprostredne potom. Oblialo ma veľké teplo, moje pery sa otvorili do širokého úsmevu, z oka odvtedy nepadla ani slza, cítila som tú silu všade v sebe. Najsilnejšia bola na hrudi, pri srdci. Bola som kľudná, spokojná a šťastná. Odrazu som presne vedela, čo budem robiť  a ako sa mám rozhodnúť .

Od tejto chvíle prešlo veľa času, strávila som krásnych pár mesiacov v zahraničí, aby som sa znova vrátila domov na Slovensko a o krátku chvíľu do Česka, do Brna. Tu som sa čoraz intenzívnejšie vyhľadávala meditácie, čoraz viac sa zaujímala o energie a všetko, čo s tým súvisí. Bývala a pracovala som v Brne asi 5 mesiacov, keď som sa rozhodla ísť na výlet do Bosny.

Navštívila som Pyramídu Slnka v Bosne, v mestečku Visoko. O Bosnianskej pyramíde Slnka,  si na internete môžeš prečítať, že je to najstaršia pyramída na svete, oveľa staršia ako všetky v Egypte a tak isto si môžeš prečítať, že pyramídy v Bosne sú výmysel na prilákanie hromady turistov. Bola som tam, videla som tú „hromadu“ turistov a poviem Vám, žiadna veľká lobby sa tam nekonala. Energetické pyramídy nie sú lákadlo pre všetkých. Sú pre ľudí určite nudnejšie ako krásne pomaľované egyptské pyramídy. Vstup je rýchlejší a lacnejší. Hlavne preto, že do Pyramídy Slnka chodia ľudia meditovať a nasávať energiu.

„Bosnianske údolie pyramíd je celosvetovým fenoménom a najväčším aktívnym archeologickým projektom na svete. Predstavuje najväčší známy komplex pyramídových stavieb. Skladá sa z pyramíd Slnka (220 m), Mesiaca (190 m), Draka (90 m), Chrámu Matky a Lásky. Vrcholy pyramídy Slnka, Mesiaca a Draka tvoria rovnostranný trojuholník (2.170 m). Všetky pyramídy sú orientované ku kozmickému severu. Ich objaviteľ vo svojej knihe z roku 2005 predpovedal na základe podobných prípadov v Egypte, Číne, Mexiku existenciu podzemného labyrintu. Roky práce odhalili predpovedanú obrovskú sieť podzemných tunelov, komôr a vodných nádrží, v ktorých neexistuje žiadne negatívne žiarenie. Nazýva sa labyrint Ravne. Nenachádza sa tu kozmická ani prirodzená rádioaktivita alebo negatívne energie z podzemných vôd. „

Nechcem ťa zahltiť faktami a článkami so spormi, kde jedna strana tvrdí, že je to všetko vytvorené rukou človeka, druhá, že je to výtvor prírody a tretia, že to nie je pyramída, ale obyčajný kopec. Chcem ti porozprávať o tom, čo som tam cítila a čo som prežila.

Na Pyramídu Slnka sme vyšlapali v silnej horúčave. Už cestou hore sa mi točila hlava a začala ma bolieť  napriek tomu, že tieto problémy nemávam a vody som pila dostatok. Vyšli sme hore a ja som si musela sadnúť. Presne viem, aký som mala pocit. Nebola to tá klasická bolesť hlavy. Mala som pocit, akoby sa mi to tam hore všetko zrovnávalo a zapadalo do seba. Že sa mi harmonizujú myšlienky, čakry, energie, všetko. Po chvíli som sa cítila lepšie a tak sme si celý vrchol pyramídy prešli dookola. Výhľad nádherný, deň slnečný. Našli sme stred. Áno, úplný stred pyramídy. Kde človek nájde lepšie miesto na meditáciu? :)

Sadla som si do lotosového kvetu, zavrela oči, pomaly dýchala a chcela som myšlienky nechať jemne plynúť a vôbec to neorganizovať. Prvá myšlienka, ktorá mi prišla, bola práve tá, o ktorej som písala vyššie. Ako som odpustila. A ak som odpustila jemu a neskôr aj každému vo svojom živote, prečo som ešte neodpustila sebe? Mám si vôbec čo odpustiť? Dokážem odpustiť sama sebe?

Skús sa na chvíľu zamyslieť a odpovedať si na otázky, ktoré som si ja kládla na Pyramíde Slnka vo výške 220m.

Meditácia nabrala rýchlosť a nepredvídateľný zmysel a zo mňa sa to valilo. Sama som bola prekvapená.

„Odpúšťam si. Že som na seba bola príliš tvrdá, že som si nevážila samú seba, že som klamala, strácala sa sama v sebe, že som nemala ciele, že som nevedela nájsť zmysel. Že som sa nemala rada, že som sa trápila. Odpúšťam si, že som nebola sama sebou, že som nedodržala ciele, ktoré som si stanovila, že som o sebe pochybovala...“

A veľa ďalších viet som si povedala. Tie sú už však príliš osobné. Šlo to nádherne, rýchlo a úplne samo. Cítila som, ako sa mi lícami dolu  kotúľajú slzy a zároveň som na perách cítila ich slanú chuť, lebo som sa usmievala J. Bola som veľmi spokojná a zároveň aj prekvapená, koľko som toho tajila SAMA PRED SEBOU! A v tú chvíľu som tam v mysli stála sama pred sebou úplne nahá. Fyzicky aj psychicky. Emocionálne aj energeticky. Bola som na seba pyšná a meditáciu som končila slovami: „MILUJEM SA!“

Koľko vecí tajíme pred ostatnými, ak minimálne raz toľko tajíme pred sebou? Úprimne odpustiť je liek na všetky choroby. Na choroby tela a mysle. Som vďačná, že to viem a som vďačná, ak si to dočítal/a až sem.

ĎAKUJEM VÁM!

Prečo som začala byť šťastná až bez partnera alebo ako samota lieči

Od svojich pätnástich rokov, kedy som sa prvý krát zaľúbila (úplne bezhlavo a „do konca života“) až do svojich dvadsiatich dvoch som bola bez prestávky zadaná. Mala som dva veľké vzťahy, ktoré mali pomerne rovnaký scenár. Zamilovala som sa, ľúbila, milovala, obetovala, zvykla si, nebola spokojná, objavila niekoho iného a opustila. Vždy ja. A keď som nemala partnera stáleho, bola tam stále nejaká „bokovka“, ktorej som bola zaviazaná. Či už psychicky alebo sexuálne. Vo vzťahu som bola vždy ja ten, čo nosí nohavice, čo rozhoduje  a má posledné slovo. Vyhovovalo mi to. Odôvodňovala som si to tým, že veď som predsa tvrdohlavý baran. Vo vzťahu som na seba preberala všetko. Partnerove nálady, jeho starosti, riešila som jeho problémy, nechcela som, aby sa trápil, nikdy pri mne nebol hladný, bez sexu alebo  nespokojný. Prijala jeho rodinu a snažila sa, aby ma mali radi (hlavne potenciálne svokry). Bola som teda skôr ich matkou ako partnerkou. A myslela som si, že tak to má byť, tak je to správne.

Až prišiel „posledný“ vzťah. Bolo to úplne iné. Až vtedy som poznala, čo je to dôvera, voľnosť, láska. Taká bezpodmienečná, kedy sa netreba vyhrážať: „Budem ťa ľúbiť, keď...“, „Ostanem s tebou, iba ak...“ , „Tie vyzývavé šaty si bezo mňa neoblečieš!“, „Ak pôjdeš s kamoškami na párty, tak ma celú noc neuvidíš!“ Presne tieto vety, ktoré by vo vzťahu dvoch dospelých a rozumných ľudí nemali mať miesto a ktoré som od svojich partnerov počúvala ja. Takže som sa zamilovala, ako sa hovorí - celá až po uši. Bolo to DOKONALÉ a nemalo to nikdy skončiť. Ale skončilo. (O tom v inom článku).

Ostala som sama. Nemyslím len bez partnera, ale tak skutočne sama. Dokonca sama bez seba. Vôbec som sa nevedela nájsť, zaradiť, vzchopiť.

Preto som sa rozhodla odísť. Od rodiny, priateľov, známych, od všetkých, čo  ma poznali, súdili, nebodaj ľutovali!

Na stanici pred odchodom s mamkou a sestrou :)

Teraz asi čakáš, že napíšem, že to nebolo jednoduché, že som sa trápila, bola som smutná, že som to vzdala..

..nenapíšem! :)

Čas, ktorý som strávila úplne sama v inom meste a dokonca v inej krajine,  úplne novej práci, s novými ľuďmi a situáciami, len sama za seba, bez peňazí od rodiny, bez pomoci od kohokoľvek, bolo to najlepšie (druhé, prvé bolo rozhodnutie stať sa vegánkou:)) rozhodnutie v mojom živote! Ten pocit, že za teba nikto nič nespraví, nič nevybaví, nikam nepôjde, ten pocit samostatnosti, pocit vlastných peňazí, vlastných každodenných rozhodnutí, je prekrásny!

Užívala som si každú minútu, každý deň nádhernej slobodnej samoty :)

V podstate sa zmenilo úplne všetko. Ráno si namiesto zapnutia wifi a napísania správy: “Dobré ráno, miláčik.“ opakujem, aké krásne je, zobudiť sa sama, na posteli, ktorú som si sama kúpila, za peniaze, ktoré som si sama zarobila v práci, ktorú som si sama vybavila! :)  Urobiť si raňajky, sadnúť si na slniečko, byť ticho, len sa usmievať a jesť. Sadnúť na bicykel, ísť na trh, kdekoľvek a kedykoľvek sa zastaviť, dať si na terase kávu, čítať si hodiny a hodiny. Zobudiť sa uprostred noci zo zlého sna a učiť sa byť silná, že sa nemáš ku komu pritúliť. Nie, byť z toho smutná! Premýšľať a premýšľať, čo vlastne  v skutočnosti chcem, kam chcem aby moje kroky viedli, aký chcem žiť život, čo sa chcem učiť, s kým sa stretávať, čo mi dali všetky stretnutia s ľuďmi v mojom živote, ako sa zachovať v tejto a ako v tamtej situácií..Vziať sa na večeru, áno, samú seba. Dopriať si dobré jedlo a vychutnávať si ho. Vôbec nemyslieť, že to nemáš s kým zdieľať. Veď predsa máš, sama so sebou!

Spoznala som skutočný výraz slova sloboda :)

Za tých pár mesiacov, kedy som bola sama som sa naučila veľa vecí.
Že nikdy nie som sama, vždy mám seba. 
Že ja som najdôležitejší človek vo svojom živote. 
Že je užitočné svoju samotu neprehlučovať  televíziou a internetom. 
Že šťastie nie je krajina, mesto ani miesto, kde žijem, peniaze alebo  ktoré mám, veci, ktoré ma obklopujú. Je to stav mysle. Harmonickej, vyrovnanej mysle.  
Že jediný, kto mi pomôže a vyrieši moje  problémy, som ja sama. 
Že preleňošiť celú nedeľu bez výčitiek v posteli je geniáálne :D! 
Že cestovať sama a spoznávať sama je nádherná skúška odvahy. 
Že nie je potrebné klamať.
Že sa ničoho nebojím! 
Že všetko zvládnem! 
Že je oslobodzujúce nikomu sa nezdôverovať.  
Že je fajn, myslieť v prvom rade na seba (nie, nie je to sebecké). 
Že celé tie roky, keď som s niekým bola, som nepočúvala svoje vnútro, ale nikdy nie je neskoro a ja som na to sama prišla.

Schválne! Kedy si naposledy prežil/a celý deň sama? Myslím, skutočne sám/a. Nepozerať telku, filmy, nebyť na sociálnych sieťach, Mať voľno len pre seba. Celý deň! Kam pôjdeš? Čo budeš robiť?

Opustila som všetko, čo som poznala, vykročila som zo svojej komfortnej zóny a svoje šťastie som našla v sebe. Vytvorila som si ho sama a každý deň sa oň starám. Pretože šťastie, je ako rastlina, musíš jej dávať svoju pozornosť, lásku, starať sa o ňu a ona ti bude krásne rásť. Ako sa starám o svoje šťastie:

ĎAKUJEM:

Večer pred spaním si namiesto scrollovania facebooku alebo rozčuľovaním nad tým, ako sa mi čo nepodarilo a aký bol ten deň dlhý a ako bolo teplo a ako bol ten človek s ktorým som sa stretla únavný, ďakujem. Áno, ďakujem. Opakujem si, za čo som v tento deň vďačná. Za slnko, ktoré ma dnes pošteklilo na nose. Za tú super babu, ktorú som dnes spoznala. Za to,že sa mi podarilo upiecť úžasný koláč. Za to, že mám milujúcu a zdravú rodinu. Skús to a neverím, že budeš zaspávať nahnevaná/ý.

MEDITUJEM:

Naučila som sa to prednedávnom. Vždy som si myslela, že meditujú len jogíny, mnísi a hipisáci a je to nejaká veľká veda. Opak je pravdou! V podstate si vždy len sadnem, najradšej do polohy lotosového kvetu zavriem oči, položím ruky na kolená, zameriam sa na svoj dych a nechám svoje myšlienky prichádzať a odchádzať ako sa im zachce. Inokedy si to riadim sama. Odkaz na link, kde je všetko nádherne vysvetlené a so všetkým súhlasím: 

http://www.michalshark.cz/2016/09/meditace-harmonizace.html

PRÍJMAM:

Príjmam každého a všetko, čo mi príde do života. Pretože všetko má svoj zmysel. Aj tá otrasná suseda zhora, ktorá každý deň robí hluk(je to skúška tvojej trpezlivosti), aj ten autobus, čo mešká (máš na to miesto prísť neskôr), aj tá choroba, ktorá ťa postihla(máš si niečo uvedomiť, byť vďačný za svoje zdravie, viac sa o seba starať), aj ten rozchod, ktorý ťa totálne položil(príde niečo krajšie a lepšie).

MOTIVUJEM SA:

Snažím sa samú seba motivovať vo všetkom, čo robím. Ako všetko zvládnem, ako nič NIČ na svete nie je problém. Že sa všetko dá zvládnuť!

POMÁHAM:

Či je to na ulici, keď človeku bez domova kúpim večeru alebo babka, čo predáva kytičky zo záhradky. Kolegyňa, ktorá sa potrebuje vyrozprávať a ja ju vypočujem a poradím jej, útulok, ktorému posielam krmivo, pani za mnou, ktorej podržím dvere do obchodu, starenka, ktorej prenechám miesto v autobuse. Je to veľmi krásny pocit, pomôcť a nič za to nechcieť.

Nájdi svoje šťastie, neboj sa byť sama, nájdi samú seba a šír lásku.

ĎAKUJEM VÁM! :)