Prečo som začala byť šťastná až bez partnera alebo ako samota lieči

Od svojich pätnástich rokov, kedy som sa prvý krát zaľúbila (úplne bezhlavo a „do konca života“) až do svojich dvadsiatich dvoch som bola bez prestávky zadaná. Mala som dva veľké vzťahy, ktoré mali pomerne rovnaký scenár. Zamilovala som sa, ľúbila, milovala, obetovala, zvykla si, nebola spokojná, objavila niekoho iného a opustila. Vždy ja. A keď som nemala partnera stáleho, bola tam stále nejaká „bokovka“, ktorej som bola zaviazaná. Či už psychicky alebo sexuálne. Vo vzťahu som bola vždy ja ten, čo nosí nohavice, čo rozhoduje  a má posledné slovo. Vyhovovalo mi to. Odôvodňovala som si to tým, že veď som predsa tvrdohlavý baran. Vo vzťahu som na seba preberala všetko. Partnerove nálady, jeho starosti, riešila som jeho problémy, nechcela som, aby sa trápil, nikdy pri mne nebol hladný, bez sexu alebo  nespokojný. Prijala jeho rodinu a snažila sa, aby ma mali radi (hlavne potenciálne svokry). Bola som teda skôr ich matkou ako partnerkou. A myslela som si, že tak to má byť, tak je to správne.

Až prišiel „posledný“ vzťah. Bolo to úplne iné. Až vtedy som poznala, čo je to dôvera, voľnosť, láska. Taká bezpodmienečná, kedy sa netreba vyhrážať: „Budem ťa ľúbiť, keď...“, „Ostanem s tebou, iba ak...“ , „Tie vyzývavé šaty si bezo mňa neoblečieš!“, „Ak pôjdeš s kamoškami na párty, tak ma celú noc neuvidíš!“ Presne tieto vety, ktoré by vo vzťahu dvoch dospelých a rozumných ľudí nemali mať miesto a ktoré som od svojich partnerov počúvala ja. Takže som sa zamilovala, ako sa hovorí - celá až po uši. Bolo to DOKONALÉ a nemalo to nikdy skončiť. Ale skončilo. (O tom v inom článku).

Ostala som sama. Nemyslím len bez partnera, ale tak skutočne sama. Dokonca sama bez seba. Vôbec som sa nevedela nájsť, zaradiť, vzchopiť.

Preto som sa rozhodla odísť. Od rodiny, priateľov, známych, od všetkých, čo  ma poznali, súdili, nebodaj ľutovali!

Na stanici pred odchodom s mamkou a sestrou :)

Teraz asi čakáš, že napíšem, že to nebolo jednoduché, že som sa trápila, bola som smutná, že som to vzdala..

..nenapíšem! :)

Čas, ktorý som strávila úplne sama v inom meste a dokonca v inej krajine,  úplne novej práci, s novými ľuďmi a situáciami, len sama za seba, bez peňazí od rodiny, bez pomoci od kohokoľvek, bolo to najlepšie (druhé, prvé bolo rozhodnutie stať sa vegánkou:)) rozhodnutie v mojom živote! Ten pocit, že za teba nikto nič nespraví, nič nevybaví, nikam nepôjde, ten pocit samostatnosti, pocit vlastných peňazí, vlastných každodenných rozhodnutí, je prekrásny!

Užívala som si každú minútu, každý deň nádhernej slobodnej samoty :)

V podstate sa zmenilo úplne všetko. Ráno si namiesto zapnutia wifi a napísania správy: “Dobré ráno, miláčik.“ opakujem, aké krásne je, zobudiť sa sama, na posteli, ktorú som si sama kúpila, za peniaze, ktoré som si sama zarobila v práci, ktorú som si sama vybavila! :)  Urobiť si raňajky, sadnúť si na slniečko, byť ticho, len sa usmievať a jesť. Sadnúť na bicykel, ísť na trh, kdekoľvek a kedykoľvek sa zastaviť, dať si na terase kávu, čítať si hodiny a hodiny. Zobudiť sa uprostred noci zo zlého sna a učiť sa byť silná, že sa nemáš ku komu pritúliť. Nie, byť z toho smutná! Premýšľať a premýšľať, čo vlastne  v skutočnosti chcem, kam chcem aby moje kroky viedli, aký chcem žiť život, čo sa chcem učiť, s kým sa stretávať, čo mi dali všetky stretnutia s ľuďmi v mojom živote, ako sa zachovať v tejto a ako v tamtej situácií..Vziať sa na večeru, áno, samú seba. Dopriať si dobré jedlo a vychutnávať si ho. Vôbec nemyslieť, že to nemáš s kým zdieľať. Veď predsa máš, sama so sebou!

Spoznala som skutočný výraz slova sloboda :)

Za tých pár mesiacov, kedy som bola sama som sa naučila veľa vecí.
Že nikdy nie som sama, vždy mám seba. 
Že ja som najdôležitejší človek vo svojom živote. 
Že je užitočné svoju samotu neprehlučovať  televíziou a internetom. 
Že šťastie nie je krajina, mesto ani miesto, kde žijem, peniaze alebo  ktoré mám, veci, ktoré ma obklopujú. Je to stav mysle. Harmonickej, vyrovnanej mysle.  
Že jediný, kto mi pomôže a vyrieši moje  problémy, som ja sama. 
Že preleňošiť celú nedeľu bez výčitiek v posteli je geniáálne :D! 
Že cestovať sama a spoznávať sama je nádherná skúška odvahy. 
Že nie je potrebné klamať.
Že sa ničoho nebojím! 
Že všetko zvládnem! 
Že je oslobodzujúce nikomu sa nezdôverovať.  
Že je fajn, myslieť v prvom rade na seba (nie, nie je to sebecké). 
Že celé tie roky, keď som s niekým bola, som nepočúvala svoje vnútro, ale nikdy nie je neskoro a ja som na to sama prišla.

Schválne! Kedy si naposledy prežil/a celý deň sama? Myslím, skutočne sám/a. Nepozerať telku, filmy, nebyť na sociálnych sieťach, Mať voľno len pre seba. Celý deň! Kam pôjdeš? Čo budeš robiť?

Opustila som všetko, čo som poznala, vykročila som zo svojej komfortnej zóny a svoje šťastie som našla v sebe. Vytvorila som si ho sama a každý deň sa oň starám. Pretože šťastie, je ako rastlina, musíš jej dávať svoju pozornosť, lásku, starať sa o ňu a ona ti bude krásne rásť. Ako sa starám o svoje šťastie:

ĎAKUJEM:

Večer pred spaním si namiesto scrollovania facebooku alebo rozčuľovaním nad tým, ako sa mi čo nepodarilo a aký bol ten deň dlhý a ako bolo teplo a ako bol ten človek s ktorým som sa stretla únavný, ďakujem. Áno, ďakujem. Opakujem si, za čo som v tento deň vďačná. Za slnko, ktoré ma dnes pošteklilo na nose. Za tú super babu, ktorú som dnes spoznala. Za to,že sa mi podarilo upiecť úžasný koláč. Za to, že mám milujúcu a zdravú rodinu. Skús to a neverím, že budeš zaspávať nahnevaná/ý.

MEDITUJEM:

Naučila som sa to prednedávnom. Vždy som si myslela, že meditujú len jogíny, mnísi a hipisáci a je to nejaká veľká veda. Opak je pravdou! V podstate si vždy len sadnem, najradšej do polohy lotosového kvetu zavriem oči, položím ruky na kolená, zameriam sa na svoj dych a nechám svoje myšlienky prichádzať a odchádzať ako sa im zachce. Inokedy si to riadim sama. Odkaz na link, kde je všetko nádherne vysvetlené a so všetkým súhlasím: 

http://www.michalshark.cz/2016/09/meditace-harmonizace.html

PRÍJMAM:

Príjmam každého a všetko, čo mi príde do života. Pretože všetko má svoj zmysel. Aj tá otrasná suseda zhora, ktorá každý deň robí hluk(je to skúška tvojej trpezlivosti), aj ten autobus, čo mešká (máš na to miesto prísť neskôr), aj tá choroba, ktorá ťa postihla(máš si niečo uvedomiť, byť vďačný za svoje zdravie, viac sa o seba starať), aj ten rozchod, ktorý ťa totálne položil(príde niečo krajšie a lepšie).

MOTIVUJEM SA:

Snažím sa samú seba motivovať vo všetkom, čo robím. Ako všetko zvládnem, ako nič NIČ na svete nie je problém. Že sa všetko dá zvládnuť!

POMÁHAM:

Či je to na ulici, keď človeku bez domova kúpim večeru alebo babka, čo predáva kytičky zo záhradky. Kolegyňa, ktorá sa potrebuje vyrozprávať a ja ju vypočujem a poradím jej, útulok, ktorému posielam krmivo, pani za mnou, ktorej podržím dvere do obchodu, starenka, ktorej prenechám miesto v autobuse. Je to veľmi krásny pocit, pomôcť a nič za to nechcieť.

Nájdi svoje šťastie, neboj sa byť sama, nájdi samú seba a šír lásku.

ĎAKUJEM VÁM! :)