Prečo som nikdy nechcela deti alebo ako mi hypnóza zmenila pohľad na tehotenstvo

Neviem čo napadne Vám, ale mna pri slove hypnóza zaleje veľké príjemné teplo a na tvári sa mi objaví široký úsmev, To je dnes. Pred troma rokmi by som si predstavila 19. storočie, staré zlaté vreckové hodinky hompáľajúce sa pred očami nejakého chudáka, ktorý verí na tieto ezo kraviny.
A prečo taký rozdiel?

Pred troma rokmi som na jednej stránke na facebooku natrafila na článok "Proč nejím maso" a bol to ten najkrajší a najúprimnejší článok ktorí som vtedy ako začiatočníčka vo vegánstve mohla prečítať. Autorom nebol nik iný, ako môj terajší partner a moja spriaznená duša Michal. Pochválila som mu článok a to bol koniec našej konverzácie na pár mesiacov. Až kým som na jeho blog nenatrafila znovu a znovu v tej najvhodnejšej chvíli - po ťažkom rozchode a zlomení srdca. Článok sa volá Lék všech lékú - odpuštení. Tento krát sme si písali dlhšie a intenzívnejšie. Ja som mu znova poďakovala a dostali sme sa k tomu, že Michal robí hypnózy do minulých životov. Hypózy? Minulé životy? S kým si to píšem, sakra! :D Ale kedže moja zvedavosť bola silnejšia, začala som sa o to zaujímať, čítať si o tom a po dobe samovzdelávania mi srdiečko hovorilo - choď do toho! Tak som šla!

Dohodla som sa s Michalom a bez toho, aby som ho niekedy v živote videla, som sadla na autobus smer Brno. Vždy som bola impulzívna a keď sa na to pozriem spätne, bol to ten najlepší krok, ktorý som mohla spraviť. Prvá hypnóza bola skvelá. Dostali som sa do mojich ôsmych životov a bolo to krásne. Občas to vyzeralo ako vo filme, občas som si myslela, že si tie situácie a obrazy vymýšľam, ale všetko som cítila veľmi reálne. Toto tu ale nechcem rozoberať. Rada by som sa s Vami podelila o hypnózu, kde sme sa dostali do okamihu môjho vlastného pôrodu. Poprosila som o to Michala po roku spoločného vzťahu. Dôvodom bolo, že som vždy cítila, že nechcem mať deti.

VŽDY.

Nikdy som to nikomu nepovedala. Mamke, sestrám, rodine, najlepšim kamarátkam, žiadnemu partnerovi. Až Michalovi. Cítila som, že môžem. Navyše je starší, deti už má, takže nebude už žiadne chcieť.
Bola som, ale zvedavá, čo je za tým. Čo to spôsobilo. A kedže som odpoveď nenašla v sebe, v meditáciách, rozhodla som sa pre hypnózu. Myslela som si, že by to mohla byť nejaká trauma z pôrodu z minulého života. Michal ma však posunul do okamihu môjho vlastného pôrodu.

A teraz k samotnej hypnóze. Žiadne vreckové hodinky, žiadne bezvládne telo. Michal mi všetko vysvetlil. Uvedie ma do plytkej hypnózy, všetko budem vnímať, budem počuť zvuky, budem komunikovať, odpovedať na otázky, budem mať zatvorené oči, tak ako pri prvej hypnóze. Záhrada, príjemné prostredie, 10 krokov dolu po schodoch, nádych, otvoriť dvere a fuk..sme tam.

Nespomínam si stopercentne čo som videla, skôr si spomeniem, ako som sa cítila. Cítila som sa v teple a v bezpečí. Počula som zvuky ako keď ste pod vodou vo vani. To, či som naozaj počula mamkin hlas alebo som si to idealizovala, nechám visieť vo vzduchu. Michal sa ma opýtal, kde som, čo vidím, cítim, počujem a mne sa absolútne nechcelo hovoriť. Plávala som si v mamkinom bruchu, počula tlmené zvuky, ale aj Michalov hlas a tak som mu odpovedala.

Pôjdeme trochu ďalej, do okamihu môjho  narodenia. Tma, voda a bezpečie vymenilo ostré svetlo, silné zvuky a šialenááá bolesť hlavy. Fyzicky som cítila neznesiteľnú bolesť hlavne v oblasti ľavého spánku a zo zatvorených očí sa mi spustili slzy. Povedala som to Michalovi, že už to nevydržím a vtedy ma poprosil, nech sa narodím, nech už vyjdem celá. Hluk, stres a strach, to boli moje prvé pocity na svete. Ocka som nevidela, aj keď mi mamka neskôr povedala, že pri pôrode bol. Videla som len zelené plachty, biele steny, kov, cítila som zimu a chcela som mamu. Veľmi. Okamžite. Namiesto toho som cítila, ako ma od nej odnášajú. Niekam zvážiť, zmeriať, umyť...to už som plakala solídne a chcela som ísť preč. Už som videla a cítila všetko, čo som potrebovala. Všetky informácie, po kotré som sem prišla už mi boli predané. Povedala som Michalovi, že už chcem "zobudiť." Trebalo mi aj fyzicky, v reálnom živote na záchod, hoci som pre istotu hodinu pred hypnózou nepila a tesne pred, som na wc šla. Ak vám napadá otázka, prečo som jednoducho neotvorila oči, odpoviem Vám. Nedá sa to. Aspoň ja to neviem. Aj pri prvej meditácií, keď som Michalovi až tak neverila, som sa snažila ich samovoľné otvoriť, ale nedalo sa, nevedela som. Akoby som mala prilepené viečka.

Michal počítal od 1 do 10, ja som otvorila oči, utrela si slzy, pomaly sa posadila a predtým, ako som šla na záchod som povedala, že musím zavolať mamke a opýtať sa na svoj pôrod. Aj keď všetko, čo som videla či cítila v hypnóze sa zdalo reálne, hlava mi stále nahovárala, že som si to mohla vymyslieť.

Volala som jej a bola právom prekvapená, prečo sa na toto pýtam vo svojich 24 rokoch. Z rozprávania vyplynulo, že všetko sedí. Bolesť hlavy, ktorú som cítila v oblasti spánku, bola spôsobená tým, že sestrička tlačila mamine na brucho, lebo tá už nemala silu tlačiť. Preto som sa narodila so škuľavosťou a od 3 rokov nosila okuliare. Tlačením na moju malinkú hlavu mi praskla nejaká cievka v oku. Mamke ma nedali do náručia hneď. Ako bolo vtedy hrozným zvykom, šli ma umyť, prezrieť, zmerať, zvážiť, akoby to bolo nejako životne dôležité. V maminom náručí som sa neohriala dlho, dali ma do inkubátora. Zelené plášte, biele steny, všetko sedí.

Čo z toho vyplýva? Aké odpovede na svoje otázky som dostala?
Strach mať v tomto živote deti vyplýval z môjho strachu pri narodení. Hoci som cítila maminu nekonečnú lásku, odtrhnutie od jej náručia v čase narodenia mi spôsobilo trauma. Stres a strach som pociťovala vždy, keď som len pomyslela na spojitosť tehotenstva a svojej osoby. Nedokázala som si predstaviť tú zodpovednosť za inú osobu, tú bolesť, ak by sa niečo náhodou stalo a nedokázala som pojať tú obrovskú lásku, ktorú by som cítila. Všetko kvôli pár minútam mimo náruč a tlkot srdca svojej mami.

Týmto určite nechcem nikomu nič vyčítať. Ani doktorom, sestričke, systému a už vôbec nie mamine. Mamina mi lásku dávala a dáva mi ju doteraz plnými náručami. Niekde vo mne, však, stále sídlil ten pocit samoty a strachu.
Táto hypnóza a toto rozkľúčovanie ma oslobodilo. Zistila som, že "problém" nie je vo mne, že môžem a zaslúžim si byť matkou. To, čo cítim teraz, vždy keď si na to spomeniem, je VĎAČNOSŤ. Pretože nebyť tejto situácie, možno by som rodila rovnakým spôsobom niekde v sterilnej nemocnici a moje dieťa by mi z lona vzal cudzý človek a tento pocit by som predala ďalšej generácií. Teraz viem, ako chcem rodiť, že som schopná prevziať všetku zodpovednosť sama za seba, "núti" ma to inak sa pozerať na zrod života, uvedomovať si svoju silu, silu žien, ženskosť a nekonečnú lásku.

Bývali sme v hoteli duchov a skĺzli sa po hasičskej tyči v meste Ubud

Ubud je perla Bali. Podľa mňa je to aj srdce tohoto ostrova. Je to mesto, ktoré netreba obchádzať, aleobjavovať. Najväčšou "chybou" alebo nedostatkom Ubudu, je to, že nie je pri mori.
Nachádza sa pod najväčšou sopkou Agung. Kultúrny a duchovný život je pre Ubud typický. Spája sa tu moderný život, krásne kaviarne, nové reštaurácie a yoga hodiny na každom kroku so spiritualitou miestnych ceremónií a prenádherných chrámov.

V Ubude som bola niekoľkokrát a nikdy som nevynechala tri veci:
-objavovanie nových raw a vegan reštaurácií
-miestny trh s oblečením, doplnkami, riadmi do kuchyne, miskami, kozmetikou a milión ďalšími vecami v centre
-objavovanie nového zaujímavého ubytovania

Tentokrát sme šli na výlet s našimi kamarátmi Jankou a Krištofom. Krištof našiel ubytovanie, kde nás zaujal jeho názov Sully vegetarian resort! Samozrejme sme to hneď bookli a vyrazili. Po príchode sme sa nestačili diviť. Názov zmenili na Sully vegetarian vegan resort SPA.

ČOŽEEEE?! WAU!! :)

Na recepcii sme si začali všímať, aký veĺký, ooobrovský je tento rezort. Prechádzali se uličkami pomedzi veľké poschodové budovy, v ktorých ale nikto nebýval. Jedna, druhá, tretia a nikde nikto len my a personál. Prišli sme k našej budove, vysokej snaď štyri poschodia. Pred ňou sedel personál, asi desať mužov a ako inak, dávali si povestný balijský oddych. Kedže bolo dusno, hneď sme prahli po bazéne. Ten prvý, bližšie pri vchode vyzeral už skoro ako močiar a bála som sa, že je jediný, avšak úplne na konci pozemku bol druhý. Fakt dlhý s príjemným výhľadom na rýžové polia. Avšak kvalita vody, okolie bazénu, nepoužívaný bar, staré lehátka, nefunkčné sprchy, všetko nasvedčovalo tomu, že tu nie je niečo v poriadku..

Padli prvé teórie:

-že sa tento resort premenoval na vegetarian a vegan, aby nalákal všetkých veganov a potom ich v noci v spánku ticho zabil

-že tento rezort bol v období svojho postavenia najväčší a najkrajší hotel, ktorí vlastnil nejaký európan, ktorý sa o to prestal starať a tak to chátra

-že manažérom sa stal balijec /a to bola pravda, manažérka je balijka/, ktorí nemajú veľmi bussines zmýšľanie a žijú pre dnešok :)

Hádali sme a hádali, kým sme sa čľapkali v polozakalenej vode. Fotky na internete často klamú, to vieme. Tentokrát sme sa o tom presvedčili na vlastnej koži. Hotel musel byť skutočne nádherný vo svojich rokoch najväčšej slávy. V izbách sú použité vyberané materiály, izby sú celkom veľké, výhľady ohromujúce, stavby skvostné a prepracované do detailov. Ako veľmi ma teda prekvapilo keď som zistila, že noc tu stojí 150 tisíc rupií /cca 300Kč/, /cca 10eur/...? Ak budete v meste Ubud, určite si to prídite pozrieť. Možno spoločnými silami a podporou tohto zabudnutého nádherného rezortu dosiahneme jeho vzkriesenie. Na sekundu sme o tom, že tu ostaneme a zvelebíme ho, premýšľali aj my! 

Takže lowcost cestovatelia a milovníci tajomna, či súkromia, tu je vaše kráľovstvo :)

Potom sme sa šli najesť, vlastne prežrať sladkým do reštaurácie The Seeds of life, ktorú veľmi odporúčam! Robia skvelé jedlo, úžasné sladkosti a majú vlastný tonic bar. Najlepšie jedlo pre nerozhodné, tak ako som aj ja, je SOL Bowl, ktorá je spojením všetkého dobrého, ako nori riasa, cuketové špagety, kokosová slanina, hummus, avokádo, kimchi, zelenina a rôzne druhy omáčok. Skvelá je aj miso polievka, ktorá je zahriata na raw teplotu, sushi s karfiolovou ryžou a pizza. Dezerty sú famózne všetky. Niektoré sú dokonca aj "nut free", čiže bez orechov. Ceny sú primerané kvalite jedla.

Na obed sme nemohli minúť Sayuri healing food. Pre mňa je to majsterka, bohyňa v príprave raw food. Keď sme v Sayuri boli s Michalom prvý krát, dokonca sme tam majiteľku, samotnú Sayuri aj stretli osobne. Je to krásna, energická žena pôvodom z Ázie. Na Bali sa zamilovala do svojho chlapa a do mesta Ubud, kde otvorila svoju reštauráciu. Kúpila som si jednu z jej kuchárok, ktoré si sama vydala. Skoro som odpadla, keď som sa začítala, že Sayuri má 46 rokov!!!! Pre predstavu, Vám postnem jej fotku:

Úžasné, však?

Ponúka varené vegánske aj nevarené raw jedlo. Úžasné dezerty, krásne na pohľad a lahodné na chuť. Každý deň má denné menu, z ktorého si môžete vybrať. Ak by ste tu mali byť len jeden jediný krát, ja odporúčam raw falafel burito a Michal raw lasagne. Sayuri si pestuje vlastné huby KOMBUCHA, čo sú vlastne fermentované huby, veľmi zdravé, avšak ja im neviem prísť na chuť nikde na svete.. :/

/RAW falafel burito s kokosovou slaninou/

Posilnení sladkým aj slaným jedlom sme sa presunuli na slávny UBUD MARKET. A tu Vám poradím jednu dôležitú vec: ZJEDNÁVAJTE CENU! Vysvetlím:

Večernou zastávkou bola ALCHEMY restaurant. Čisto raw reštaurácia, v srdci Ubudskej džungle. Otvorený priestor s bielym drevom, kde krásne prefukuje a príjemne sa sedí. 

Odporúčam asi všetko z ich menu, mala som tu asi 70% jedál a dezertov a nikdy mi nič nechýbalo. Ak máte radi pizzu ale nemáte radi tú raw s tvrdým semienkovým cestom, dajte si v Alchemy pizza Aloha! Tenké cesto je mäkké a prevoňané talianskymi bylinkami. Áno, som ten typ, čo si dáva ananás na pizzu a čo! :D

Z dezertov nás vždy odpáli raw bounty bar, ktorá chutí ako kokoska z detstva, mňam! Ak bude veľmi teplo, dajte si jeden z ich raw zmrzlinových pohárov, ale pozor, je to poriadna porcia, verte mi!

 Po noci v tajomnom hoteli Sully resort, sme sa ráno prebudili do krásneho dňa. Kam si zájsť na raňajky? V Ubude je už nejaký čas otvorená kaviareň/reštaurácia CLEAR CAFE v jednej z centrálnych uličiek. Už pri vstupe Vás očaria dvere, ktoré sú ako vstup do Narnie! :) 

V menu si vyberú všetci - mäsožravci, vegetariáni, vegáni aj vitariáni! :) 

Skvelé raňajky sme začali kávou s kešu mliekom, ja som si dala raw granolu s ovocím, Michal dva mYlk shake, ako majú napísané v menu, jeden čokoládový a jeden jahodový. Oba skvelé, s kešu mliekom, ovocím a kokosovou zmrzlinou. 

Okrem dobrého jedla, zaujme neskutočná architektúra. Prepojenie vonkajšej zelene a moderného interiéru Vás dostane na prvý pohľad. Reštaurácia je dvojposchodová, na prízemí je malé jazierko s veľkými nádhernými rybami, ktoré si môžete dokonca pohladiť, nájdete tam obrovskú maľbu hinduistického boha Ganesha či príjemné sedenie na zemi.

Poschodie prináša príjemné sedenie v prítmí, kde nám ale vadilo, že nebol prievan a stál tam vzduch. Čo ale stojí za vyskúšanie, je spustiť sa z druhého poschodia hasičskou tyčou dole! Áno, čítate dobre, hasičskou tyčou! :D

Touto reštauráciou končia moje typy na raw alebo vegánske možnosti v Ubude. Určite mi napíšte, ak sa do niektorej z nich pôjdete pozrieť..a čo duchovia?

Áno, s tými duchmi som Vás trochu oklamala..a vlastne nie, duchovia sú na Bali všade. V každom chráme, v každej soche a pri každej ceremónií. Buďte im otvorený a vpustite ducha Bali do svojho srdca :)

Prečo je Bali ostrov Bohov alebo 8 vecí, ktoré by ste pred návštevou mali vedieť

B a l i 

             je indonézsky ostrov nachádzajúci sa na západnom konci súostrovia Malé Sundy,  medzi ostrovmi Jáva na západe a Lombok na východe. Patrí medzi jednu z 33 provincií v Indonézii s hlavným mestom Denpasar na juhu ostrova. Ostrov Bali má na šírku asi 153 km a na dĺžku cca 112 km, rozlohu 5632 km². Najvyššou horou krajiny je v súčasnosti aktívna sopka Mount Agung s nadmorskou výškou 3142 metrov nad morom.  Okrem Mount Agung je na ostrove ešte sopka Mount Batur. 

Na ostrove žije 3 551 000 obyvateľov. 93,2 % obyvateľov sú hinduisti a zvyšní vyznávajú islam. Majoritní obyvatelia sú Indonézania. Ostrov patrí aj medzi veľké turistické destinácie a je známy pre rozvinuté umenie ako tanec, sochárstvo, hudba, maľby, spracovanie dreva a  kovu.

Bali a letenky:

Budeme predpokladať, že sa na Bali chcete dostať zo Slovenska alebo Česka. My na hľadanie leteniek používame aplikáciu Skyscaner. Najlepší čas na pozeranie a kupovanie leteniek je v noci medzi 3-5h ráno a "najhorší" čas je v pracovných dňoch v čase obeda. Rada by som Vás upozornila na príliš lacné letenky. Je nesmierne náročné cestovať na Bali aj s jedným prestupom, napríklad v Dubaji. Preto si veľmi pozorne pozrite koľko prestupov zahrňuje letenka a aké veľké budú medzery medzi odletmi. Verte mi, 11h na letisku stráviť nechcete. A preto je lepšie pustiť ešte tých pár stoviek a zaplatiť si letenku s maximálne s dvoma prestupmi.

https://www.skyscanner.cz

Bali a doprava:

Prvé, čo Vás na Bali zarazí do sedadla v taxíku cestou z letiska na Váš hotel, bude doprava. Teraz to už beriem s humorom a balijskú dopravu milujem, ale prvé pocity boli CHAOS, MOTORKY, TRÚBENIE, MOTORKY, DEZORIENTÁCIA, MOTORKY, ŽIADNE PRAVIDLÁ, MOTORKY, TRÚBENIE, ŽIADNE SMEROVKY, MOTORKY!!! 

Z prvého pohľadu sa to môže zdať ako absolútny chaos! Na Bali ma prekvapilo, že nemajú verejnú dopravu MHD, žiadne medzimestské autobusy, zastávky.Všade len /90%/ motorky, zápchy, no katastrofa. Avšak opak je pravdou. Balijská doprava je dokonalá ukážka organizovaného chaosu. Zhora to musí vyzerať podobne ako v mravenisku. Každý vie, čo má robiť a kedy to má robiť. Predbiehať zľava, obiehať cez chodník? Žiadny problém! A ako to funguje? DOKONALE! Bali je oproti Českej republike rozlohou 20x väčšie a nehodovosťou sa dostáva len o 3% vyššie. Ak si chcete Bali naozaj užiť, prenajmite si motorku. Vyskúšajte to, neoľutujete! Balijci sú veľmi trpezliví, často Vás, ak vidia, že ste neskúsení, nechajú prejsť. Platí pravidlo, že čím väačší a odvážnejší si, tým rýchlejšie sa po Bali prepravuješ :D
A benzín? 1 liter za 7 tisíc rupií/14Kč/0,54e. A to sa už oplatí, nie?! :)

Ak nieste tak odvážni, prepravujte sa taxíkom. Ak chcete mať istotu, že taxikár pustí taxameter a vy sa odveziete za VEĽMI dobrú cenu, vždy hľadajte svetlomodré taxíky s označením Bluebird. Kým sme na to prišli, brali sme si akéhokoľvek chlapíka s autom, čo na nás zakričal: ,,TAXI?!" 

Pre porovnanie: Za 10km cestu neoficiálnym taxi sme zaplatili cca 200 tisíc rupií/cca 400Kč/13eur. Pričom sme neskôr za takú istú trasu oficiálnym Bluebird taxíkom zaplatili 20 tisíc rupií/cca40Kč/1,30eura. To je rozdiel, čo?! :D

oficiálne taxi-Bluebird

Bali a náboženstvo:

Ako som už v úvode spomínala, Bali je z väčšej časti hinduistický ostrov (93,2%). 

Najsvätejší a najväčší chrám na Bali je Pura Besakih. Je to zoskupenie 22 chrámov postevných vedľa seba pod holým nebom. Postavenie trvalo 300 rokov.

Ilúziou  je z hinduistického pohľadu celý náš hmotný svet, ktorý postráda slobodu. Sloboda sa volá „mokša“. Kým sa nedosiahne „mokša“, hinduisti veria, že duša bude pokračovať v reinkarnácii, pokiaľ nepochopí pravdu. Každý človek sa po smrti reinkarnuje na základe jeho skutkov v tomto živote, teda na základe karmy – princípu príčiny a následku. Hinduisti, na rozdiel od iných náboženstiev, ktoré veria v reinkarnáciu, nepodceňuje význam súčasného prevtelenia a nezakladá na tom, aké skutky mu predchádzali v minulých inkarnáciách. 

Hinduisti pripúšťajú, že ak človek porušuje základné ľudské pravidlá, môže zostúpiť v ďalšej inkarnácii nižšie, teda stať sa zvieraťom. Počet reinkarnácií závisí na tom, koľko toho človek v živote pochopí a ako sa bude správať. Môže sa stať, že sa človek v živote "prebudí", to znamená, že v sebe zobudí duchovnú silu a lásku. Tým pádom sa vymaní z kolotoča reinkarnácií a dostane sa do sveta Dévov, čo sú Vyššie Bytosti.

Bali a ceremónie:

Bali má mnoho druhov ceremónií, ktoré sa dodržujú stále a za každých okolností. Balijci sú veľmi veriaci národ, ktorý si svojich Bohov nechcú za žiadnych okolností rozhnevať. Prvé, čo Vás na bali zaujme, budú celkom určite malé "tanieriky" alebo misky, vytvorené z palmových listov, v kt. sa ukrývajú rôzne drobnosti, sladkosti, kvety, niekedy káva alebo cigarety. 

Sú to obetné dary Bohom, ktoré Balijky každý deň, niekoľkokrát vynášajú pred dom alebo pred svoj obchod. ktoré sú viditeľné každý deň. Tieto obetné dary sa tiež pripevňujú na motorky, dávajú sa za stierače áut alebo do stredu križovatiek, aby sa posvätili cesty a bezpečnosť šoférov. 

Typický balijský obetný dar

Ďalšími ceremóniami sú pohreby. Zabudnite na čiernu farbu a trúchliacu rodinu. Hinduisti veria, že po smrti odchádza duša na šťastnejšie miesto, ako je tu na svete. Ceremónia je veľká, farebná, hlučná a zúčastňujé sa na nej nielen rodina, ale aj celá dedina. Ja som na balijskom pohrebe nebola, jediné čo viem, je z rozprávania. Je asi zvláštne, keď napíšem, že sa na nejaký balijský pohreb teším..ale

Bali a psy:

Psy sú neoddeliteľnou časťou ostrova Bali. To pochopíte hneď, keď na Bali priletíte. Psy sú na ceste, pri domoch, na pláži, v obchodoch, pred reštauráciami, proste všade! Vyzerajú neohrabane, špinavo, často veľmi chudo a vyzerá to tak, že sú to psí bezdomovci. Čo ale nie je pravda. V princípe, patrí každý pes niekomu. Dosvedčuje to obojok alebo aspoň šatka okolo krku. Nie je to však ten náš európsky spôsob vlastnenia psa. Žiadny bálijec so psom nespí v posteli, nedovolí mu jesť jeho jedlo priamo zo stola alebo ho nehladí a nemazlí sa s ním. To na Bali nikdy neuvidíte. Balijske psy sú samostatné, tvrdohlavé a svojské osobnosti. Žijú si svoj život na ulici. 
Okrem typických plemien balidogs /oficiálne balijské plemeno/ môžete stretnúť aj iné plemená psov. Je to však veľmi zriedkavé. Je to veľmi drahý a zdĺhavý proces, priniesť si na ostrov Bali svojho psa. Predchádza tomu veľká byrokracia, veľa poplatkov a to nehovorím o vystresovaní samotného zvieraťa, ktoré by muselo cestovať aj 3 dni a potom byť mesiac v balijskej karanténe, kým by sa konečne dostalo k Vám. Keď ale nejaký beloch prisťahovalec /balijsky BULE/ túto procedúru podstúpi, potom áno, môžete vidieť belocha, ako sa mojká so svojím psom :)

Každý z miestnych nám hovoril, že tieto psy nie sú nebezpečné. Ale pár krát sa nám stalo, že sme sa večer, za tmy, vracali na motorke domov a pár psov na nás vybehlo z tmy. Stalo sa to aj, keď sme šli po západe slnka domov z pláže v oblasti Canggu a Pererenang. Krvi by ste sa vo mne nedorezali, tak som sa bála! Ale je pravda, že väčší rešpekt majú z mužov, inak reagujú na ženy, ktoré majú menštruáciu a inak reaguje pes v preplnenom živom meste Semyniak ako v malej oblasti ďaleko od ruchu veľkomesta.

Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, balijský psy sú pre ostrov veľmi prospešní. Tým, že nie sú pravidelne krmení, hľadajú svoj zdroj potravy inde. A tak ich uvidíte ako vyberajú koše, dojedajú zbytky pri pojazdných stánkoch s jedlom /WARUNG/ alebo vyjedajú posvätné obetné dary. V oblastiach, kde sa kvôli riadenej redukcii psov premnožili potkany a aj choroby spósobené výskytom potkanov, sa dokázal pozitívny vplyv psov v ľudských obydliach na ostrove Bali. Sú to čističi, zberači.

Ostrov Bali, by bez nich nebol to, čo je. 

O prípady zranenia psa alebo odvrhnutých šteniatok sa stará projekt BAWA, oficiálna balijská organizácia.

Je potreba ich rešpektovať, v žiadnom prípade nehladkať /objavujú sa už psy, ktoré vyrastali s európanmi na Bali u nich doma, vtedy sa môžete majiteľa opýtať na pohladkanie. Nie všetk psy sú bez domova/, veľmi sa im neprihovárať. A snažte sa do žiadneho nezamilovať. Je ilegálne vziať si psa z Bali.

Bali a peniaze:

Oficiálnou menouna ostrove Bali je indonézska rupia. A skvelá správa? Po príchode na Bali sa z Vás stanú milioári! Nie, nesrandujem! Indonézska rupia má tak nízku hodnotu, že po zmene bankoviek z eur alebo českých korún, sa Vám všetk bankovky niekoľkokrát znásobia.

Indonézska rupia má šesť bankoviek a šesť mincí /viď foto/.

Aktuálny kurz na euro je:

 1 € = 15993.65 IDR

Aktuálny kurz na českú korunu je:

1 CZK (česká koruna)

=

622.278  IDR (indonéská rupie)

Pri prepočítavaní z rupií na české koruny mám jeden trik. A to, že z počiatočnej ceny v IDR /indonézskych rupiách/ odrátam tri nuly a to, čo mi zostane vynásobim dvoma. Tak napríklad voda stojí 5000IDR. Mínus tri nuly to máme 5 a 5x2 je 10. Takže voda stojí  približne 10 českých korún/je to menej ako 10, to počítanie nie je presné, je len orientačné/. Trik na prepočítavanie na eurá nemám..

Pri dovolenke na Bali z Českej republiky Vám poradím, aby ste si doma zmenili české koruny na doláre. Jednoduchšie to na Bali zmeníte v zmenárňach, ktoré sú označené ako MONEY CHANGER.

Pri dovolenke na Bali zo Slovenska si môžete nechať eurá a tie zmeniť na IDR.

Samozrejme môžete platiť kartou alebo si vybrať IDR priamo z bankomatov na Bali, ktoré sú skoro všade. Tu Vás však upozorním, že budete platiť 2x. Raz svojej banke za výber v zahraničí a raz spoločnosti, ktorá vlastní bankomat. Ďalší zádrhel pri vyberaní z bankomatu je, že naraz nevyberiete viac ako /max./ 1,5 milióna rupií /2410Kč/ /93,75eur/.

Pri cenách ešte ostanem. A to sú ceny v reštauráciách. Na jedálnom lístku dole uvidíte, či daný podnik započítava do ceny 10% do štátnej pokladnice a 5% za servis, ktorí Vám bol poskytnutý. Ak je to aj na bločku, vtedy nedávame sprepitné. To už je započítané v cene.

Bali a dovolenka:

Poďme sa trochu porozprávať o dovolenke na Bali. Najdôležitejšie je zistiť, aký typ dovolenkára ste. Je rozdiel ísť na Bali do hotela s all inclusive a nevystrčiť nos z resortu alebo ísť na Bali na vlastnú päsť, bývať v hoteli u miestnych a prepravovať sa motorkou. Je rozdiel, ak ste vylehovač plážový alebo dobrodruh ostrovný.. :D srandujem, ale je to veľmi dôležité.

Oblasti hlavného mesta Denpasar, mesta Semyniak a Kuta sú veľmi známe rušným životom. Ak milujete plné ulice, hlučné nočné podniky, zábavu do rána, plné pláže, drinky do ruky a vysoké ceny, tieto mestá sú pre Vás. Počítajte však s tým, že sa tu už ťažko zjednávajú ceny /vďaka Rusi../, obchodníci, čašníci a predajcovia sú unavení a často bez úsmevu. Tieto mestá sú pre mňa balijským Las Vegas a popravde, mňa osobne to vôbec neláka.

Oblasť v ktorej sme žili a budeme žiť na Bali, je oblasť Canggu. Je to pomaly sa rozvíjajúca časť Bali, cca 1,5h autom z letiska. Túto oblasť sme si zamilovali. Ľudia s'tu usmievaví za každých okolností, je to tu komornejšie, rodinnejšie. Pláže sú tu čierne, sopečné. Ak si však vyberiete túto oblasť, musíte sa prepravovať svojou motorkou alebo si najať vodiča. 

Ak sa chcete potápať, skvelé je to v oblastiach Padangbai, Kubu, Kuta, Denpasar alebo úplne na severe ostrova. Možnosťou sú aj okolité ostrovy Gili /Gili Air, Gili Meno a Gili Trawangan/. 

Ak máte radi prírodu a umenie a na pár dní Vám nebude chýbať more, zájdite si do mesta Ubud. Pre mňa najčarovnejšie mesto na Bali. Rýžové polia, chrámy, opičí les, umenie, architektúra, kopa raw a vegan reštaurácií, najkrajší a najväčší trh s umením, oblečením, doplnkami, šperkami, hudobnými nástrojmi, dreveným riadom a vlastne so všetkým, čo potrebujete tak veľmi, až pri odchode musíte kupovať ďalší kufor, aby ste to mali kam naskladať..ako my.. :D

Či už si vyberiete ruch veľkomesta, tiché potápanie alebo sopečné pláže verte, že nebudete sklamaní. 

Nebojte sa vystúpiť z komfortnej zóny all inclusive a resortov a ubytujte sa u miestnych napríklad cez www.booking.com. Za menej peňaží ako v hoteli Vás ubytujú, poradia Vám rôzne vychytávky, urobia Vám skvelé raňajky alebo si len tak pokecáte a nasajete tú pravú energiu ostrova. 

Bali a jedlo:

Jedno slovo-WARUNG. Toto indonézske slovo zmanená obchod. Je to buď pojazdné auto, kamenná búda alebo celkom pekná skororeštaurácia, v ktorej nájdete všetky typické balijské jedlá ako        Nasi goreng, Satay, Gado-Gado. Základom jedál je smažená ryža. K tomu sa pridáva vajce, zelenina alebo mäso, či tempeh alebo tofu. Typické balijské jedlo, som ochutnala na ostrove Gili Meno a bola to ryža s kokosovým mliekom a tofu a bolo to veľmi dobré. Je to krásna ukážka toho, ako sa dá vegánsky a za lacný peniaz najesť na Bali. 

Typický pojazdný balijský warung

Warung aj so sedením

 Pre mňa je ale najväčšie lákadlo ovocie! To nádherné, dozreté sladučké exotické ovocie! Keď sme na Bali, užívame si ho každý deň!



Dvojkilová papája za 20 centov, niekoľko druhov manga, melóny, ananás, môj najobľúbenejší salak, rambutan, jackfruit, durian, mangosteen. Ach! Už teraz sa mi zbiehajú sliny, mňam!!!

Všade na ulici nájdete takéto stánky s ovocím a zeleninou, banánovými listami, ktoré sa používajú ako obaly na jedlo /zerowaste, haha :)/ a orieškami.

Nebojte sa predajcu poprosiť, nech Vám dá ochutnať ovocie, ktoré nepoznáte.
Oplatí sa to, my sme takto ochutnali všetko balijske ovocie a sami zistili, ktoré nám chutí a ktoré zase nie. A verte mi, durian fakt nie je môj šálok kávy! :D

Pre jednoduchú pomoc, ako nájsť vegánsku alebo raw reštauráciu podľa oblasti a mesta, kde sa na Bali nachádzate je skvelá pomôcka webová stránka www.happycow.com.

Medzi moje najobľúbenejšie reštaurácie patrí The Seeds od Life a Alchemy v meste Ubud, v meste Semyniak reštaurácia Divine earth, Spicy Coconut a vegánska zmrzlina Gelato factory, v oblasti Canggu reštaurácia Alkaline, v meste Sanur je to reštaurácia Malaika Secret Garden... je ich veľa a všetky nájdete na happycow :)

Raňajkové smoothie bowl v Nalu bowls Semyniak

raw tempeh a kokosový orech v Earth Cafe Semyniak

raw tacos a raňajková ovocná kaša v Spicy Cononut Semyniak

bruscetty, pizza a SOL bowl v The Seeds of life Ubud

Či už na bali alebo kdekoľvek inde, užívajte si prítomný okamih, pretože ten už nikdy nevrátite späť. Pozitívne myšlienky vedú k pozitívnym činom. Na tom je založený každodenný život balijských obyvateľov. Nech je taký aj ten Váš.

Terima kasih /ďakujem/, Levandjulka :)

Prečo jedlo nevariť alebo čo je to RAW živá strava?

Píše sa 21.storočie, rok 2017, svet prechádza veľkou zmenou. Naše myslenie sa nezadržatelne posúva a hlad po informáciách je nezastavitelný. Už nám nie je jedno, odkiaľ pochádza obsah nášho taniera. Pýtame sa, hľadáme, skúmame a objavujeme. 

A práve o tom je RAW Vegánska strava. Zaraďovať do jedálnička čo najviac čerstvých potravín, skúmať aké kombinácie sa k sebe hodia, objavovať nové a nové potraviny. 

Áno, schválne píšem raw VEGÁNSKA strava. Laik, ktorý si chce vygoogliť, čo RAW strava znamená, dostane takúto odpoveď:

,,Vitariánstvo je istou formou vegetariánstva alebo vegánstva. V závislosti od typu životného štýlu a od požadovaných výsledkov zahŕňajú raw diéty výber zo surového ovocia, zeleniny, orechov, semien, vajec, rýb (napr. sushi), mäsa ( napr. carpaccio) a nepasterizovaných mliečnych výrobkov."



Čítať toto zhrnutie, bolo aj pre mňa samú prekvapenie. Ale nemilé.
Je mnoho spôsobov ako sa dá vitariánsky stravovať, avšak živočíšne produkty by k tomu určite patriť nemali.


Správna definícia RAW VEGAN stravovania je:
,,RAW VEGAN stravovanie zahŕňa zeleninu, ovocie, niektoré druhy orechov a strukovín a semená, ktoré je možné tepelne upravovať do štyridsiatich dvoch stupňov. V RAW VEGAN strave sa nepoužívajú žiadne živočíšne produkty."

Niekto si môže myslieť, že RAW stravovanie je veľmi zložité. Sama za seba Vám môžem povedať, že stravovanie, nech je akékoľvek, bude presne také, aké si ho nastavíte. Je zložitejšie uvariť vegánsky knedlík alebo rozmixovať si raw polievku? Je zložitejšie upiecť vegánsky koláč alebo vytvoriť pár datlových guličiek? 
Niekto si može myslieť, že k RAW stravovaniu potrebuješ 15 kuchynských robotov. Moj partner, fungoval rok na tejto strave s tyčovým mixérom a teplovzdušnou rúrou /na sušenie/. Až postupne sme si kúpili kvalitný mixér, sušičku, odšťavňovač a špiralizér.



Znalosti o RAW Vegan strave som nadobudla počas vzťahu so svojím partnerom. Tri roky je bez mäsa, dva roky na celoročnej vitariánskej strave /viac na michalshark.cz/.
Začali sme spolu bývať, tak bolo logické, že som prestala variť. Nechýbalo mi to, práve naopak, veľmi mi to vyhovovalo. Doteraz, ale nie som 100% na RAW VEGAN strave. Nastavila som si to 90/10. 
90% RAW a 10% VEGAN. Zistila som sama na sebe, že tento sposob mne a môjmu telu vyhovuje najviac. Občas si sparím brokolicu, nevyhýbam sa vegan dezertu, milujem vegánske jogurty, či tofu. Neobmedzujem sa, ale stále tvorí 90% mojho jedálničku čerstvá zelenina, ovocie, freshe, šaláty, domáce raw krekry, orechy, datle..


Všetko ale záleží na Vás. Možete sa stravovať bez všetkých týchto pomocníkov. Umyť a nakrájať si zeleninu a ovocie, nabrať si hrsť orechov, pochutnať si na sušenom ovocí nie je vôbec zložité. 
Stačí si čeknút instagram a hneď máš inšpiráciu: The raw boy, jonny_juicer, FullyRawKristina, morerawfood, rawfoodcousine, absofruitlymel, rawvana, raw_manda, levandjulka, raw_for_you .

Nie však každému stačí takéto stravovanie. A od toho je tu raw cousine. Ide o prepracované kombinácie ingrediencií v RAW kvalite, ktoré by sa mali chuťovo aj vizuálne podobať klasickým vareným jedlám. V RAW kvalite si teda vieme pripraviť napr. chlieb, knedlíky, torty a koláče, plnenú zeleninu/bez zapekania/, burgre, pizzu, klobásky a veľa iného. Všetko však bez tepelného spracovania. Receptov je plný internet a už vyšlo aj mnoho RAW kucháriek, takže nebude problém sa inśpirovať.
Vždy by ste však mali dbať na rovnováhu v jedálničku. Čerstvé potraviny nič nenahradí a prílišné kombinácie môžu mať zlý vplyv na trávenie.


Čo Vám prinesie RAW VEGAN stravovanie?
-Ak dodržíte kalorický príjem a nebudete jesť len sladké RAW VEGAN jedlá, môžem zaručiť úbytok váhy. Prirodzene a bez hladovania.
-Nával energie. Presne taký, aký sme mali všetci pri prechode na vegan stravu. Bude Vám stačiť menej hodín spánku, v práci budete pozornejší a oveĺa viac aktívnejší
-Zmena pleti, celkové rozjasnenie tváre. Mnohí pozorujú aj zmenu farby očí /dokonca z hnedej na modrú!/
-Žiadne ťažké jedlá, znamenajú ľahšie trávenie.
-Pocit plnosti bez ťažkeho žalúdka.

Čo Vám vezme RAW VEGAN stravovanie?
-Spoločné jedenie s priateľmi. Nie všade sa najete RAW, takže buď pozvete priateľov či rodinu do RAW reštaurácie alebo si dáte vy nejaký šalát. Avšak mnoho vegan reštaurácií už ponúka aj raw jedlá ako napríklad Forky`s v Brne.
-Niektoré potraviny. Fazule/okrem mungo a adzuki/, tofu, cestoviny, múku, zemiaky, ryžu...
-Rýchlejšie trávenie znamená aj častejšie jedenie

Aby to neboli len slová a slová, prikladám aj dva recepty. Jeden, na RAW VEGAN krekry/náš každodenný chlebík/ a úžasnú paradajkovo-olivovú pomazánku:

Krekry:
/Na 5 poschodí sušičky/
300g hnedého ľanu
100g zlatého ľanu
100g pohánky
200g slnečnice
1dcl tamari
1 cibuľa
2-3strúčiky cesnaku
soľ, čierne mleté korenie, oregano, bazalka
Postup:
-Ľan, pohánku a slnečnicu si namočíme na min.5h do vody. Po 5 hodinách všetko postupne vymixujeme dohladka, môžeme nechať hrsť ľanu nepomletého. Všetko spolu premiešame spoločne s korením, tamari, roztlačeným cesnakom a rozmixovanou cibuľou. Podľa potreby dosolíme, či prilejeme tamari.
Roztierame na papier na pečenie. Krekry nesmú byť príliš tenké/mrvili by sa/ ani príliš hrubé/sušili by sa veľmi dlho/. Sušíme 8 až 10hodín - podľa výkonnosti sušičky, na. 42stupňov. Následne nakrájame či nalámeme na ľubovolný tvar, najlepšie na kocky. Skladujeme v suchu. vydržiaaj mesiac. Najlepší snack na cesty!

Paradajkovo-olivová pomazánka na krekry:
-200g paradajok /najlepšie cherry alebo veľké domáce/
-2 sušené paradajky v oleji 
-lyžica oleja zo sušených paradajok
-1mrkva
-5zelených olív
-3 veľké lyžice vody z olív
-1 čajová lyžička lahôdkového droždia
-polovica malej červenej cibule
-soľ, mletý rímsky kmín, kurkuma, kari, oregano, lístky čerstvej bazalky/nemusí byť/
Postup:
Všetko nakrájame a zmixujeme. Podľa chuti dokoreníme.

Či už si vyberieš RAW VEGAN stravovanie ako chvíľkovú zmenu alebo ako životný štýl, nebudeš ľutovať ani v jednom prípade. Každá skúsenosť obohacuje. Treba vyskúšať všetko a ostať pri tom, čo Ti najviac vyhovuje.