nedeľa 11. decembra 2016

Prečo som nikdy nechcela byť ako moja mama alebo "Poradil si mi zle, je to tvoja chyba!"

Ako dlho čakáš, kým niečo urobíš? Čo ovplyvňuje tvoje rozhodnutia? Koľkokrát sa opýtaš sám seba čo na to ostatní, kým to skutočne urobíš? Ako veľmi ti záleží na ich názore? A kto sú v skutočnosti , tí ľuďia?



To, čo robíme, čo hovoríme a čo si myslíme je vždy z niekoľkých percent dielom ľudí, ktorí nás obklopujú, ktorích vnímame ako naše vzory alebo k nim chováme rešpekt či lásku. Ako keď ideme nakupovať a berieme so sebou kamarátku, či priateľa. Alebo keď máme problém vo vzťahu a zavoláme mamke, či sestre s prosbou o radu. Lebo nám záleží na ich názore a chceme to vidieť aj z iného uhla pohľadu. A tu sa zastavím..Čo tak si pri každej otázke, dileme, pri probléme, či len pri obyčajnom výbere šiat položiť otázku A páči sa to mne? Chcem to ja? Túžim spraviť všetko pre to, aby som to dokázala? Chcem ten vztah ešte zachrániť? Pokúsim sa ten ročník úspešne? Som odhodlaná cestovať?

Samozrejme, je krásne mať niekoho na blízku, kto ti poradí a pomôže. A vieš, že ti neklame, že ťa má rád a chce pre teba to najlepšie a tak ti poradí najlepšie, ako len vie. Takýchto ľudí mám vo svojom živote aj ja. Rodinu, priateľov, kolegov. Zaujíma ma, čo si myslia, preto sa pýtam na ich názor, ale nechcem, aby to ovplyvnilo mňa pri rozhodovaní. Chcem, aby ľuďia, ktorí mi radia, boli len poradcovia a nie diktátori mojej mysle. Zvlášť pri veľlkých rozhodnutiach, ako je výber školy, zamestnania, partnera a podobne.

-Láska je základ všetkého-



V tomto, by som chcela byť ako moja mamka. /áno, už mi skončilo obdobie -NIKDY NEBUDEM AKO MOJA MAMA- :D/
Nepamatám si, že by mi v živote niečo prikazovala, zakazovala alebo nútila. Aj keď som vždy mala, mám a budem mať voči nej rešpekt a úctu, je celý život mojou kamoškou. Nie tou, s ktorou sa budem o piatej ráno vraciať z párty, ale takou, ktorá tu je vždy pre mňa, je múdrejšia, skúsenejšia a má odpoveď NA VŠETKO! Pozorovala ma, pozorne počúvala a keď som potrebovala radu, poradila mi a nikdy sa nehnevala, keď som urobila presný opak. Lebo vedela, že je lepšie raz zažiť ako stokrát počuť.

Prečo je jeden negatívny komentár viac ako desať pozitívnych? Prečo nás jedna jediná zlá myšlienka dokáže dostať zase na začiatok našej cesty a prečo nás jedno zlyhanie odvráti od cieľa, keď na tej ceste bolo stokrát viac úspechu? Koľko krát som to zažila... dennodenne. Kúpiš si krásne šaty, cítiš sa v nich ako STAR, doma ti povedia, že vyzeráš dobre, v práci ti povedia, že vyzeráš dobre, stretneš bývalú spolužiačku z gymplu a tá ti vetou "No čo ja viem, žltá ti moc nejde, rozširuje ťa." zabije celý deň. A keby len deň. Často sa stane, že si tie šaty už neoblečieš. Aká sila to na teba posobí, keď ti jeden komentár od, pre teba nepodstatného človeka, dokáže zmeniť tvoj pohľad na pekné šaty? Na tvoj dobrý pocit, keď si v nich kráčala ulicou?



Veta buďme sami sebou, sa používa tak často, až si z nej firmy robia svoje slogany. Preto nám už znie ako klišé. A verte mi, sama viem, že to nie je jednoduché. Začať myslieť konečne sama za seba. Začať sa pýtať a dostávať odpovede z vlastnej hlavy. Ale ide to. Ako všetko aj toto vyžaduje tréning. Ja sa so sebou rozprávam dennodenne. Pýtam sa sama seba, ako sa mám, aký budem mať dnes deň, či sa mi páči ten obraz, či  skutočne potrebujem všetky veci, čo mám v košíku, či som so sebou spokojná, či sa mi chce cvičiť, na čo mám chuť,,,. Určite to robí každý z Vás. Doležité je, sa ale počúvať. Pretože tak ako je doležitá otázka, je doležitá aj odpoveď.




Práve dnes som premyšľala, kde by som bola, keby som počúvla dedkovu radu a šla na vojenskú školu/lebo majú dobré platy a chodia skoro do dôchodku/ alebo keby som ostala na svojej prvej strednej škole a neprestúpila v druhom ročníku na umeleckú. To by som, ale nespoznala ľudí, ktorí majú pre mňa v živote veľký význam, ako svoje najlepšie kamarátky Tinu a Viki. A keby som nespoznala Viki,  nespoznala by som svojho /teraz už bývalého/ partnera, s ktorým som zažila prvé spoločné bývanie. /možno by som doteraz bola u mamky, haha! Keby som bývala stále s mamkou, neprinútilo by ma to začať pracovať a to v gastre. Tak by som neobjavila svoju lásku k vareniu, pečeniu, neskôr k zdravej strave a vegánstvu. A vegánstvo ma kľukatými cestičkami priviedlo k môjmu terajšiemu partnerovi, mojej spriaznenej duši :)

Je to tak, každá akcia vyvoláva reakciu. Preto vždy počúvaj svoje srdce a ver mi, ak sa pýtaš správne otázky, dostaneš správne odpovede!

Ako spieva môj najmilší spevák a pesničkár Jaromír Nohavica v piesni Tešínská:

Vidím to jako dnes šťastného sebe
ženu a děti a těšínské nebe
ještě že člověk nikdy neví
co ho čeká.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára